Městské zásahy

24.02.2010 Architektura

Projekt má za sebou už dvě kola v Bratislavě, jeho výsledkem bylo 63 návrhů konkrétních řešení. Výstava proběhla ve Slovenské národní galerii, vznikl katalog a dokumentární film.

„Městské zásahy jsou projektem, který může mít velké množství podob. Hlavní ideou je pokusit se najít určité body, místa a situace ve městě, o kterých si myslíme, že nefungují tak, jak by měly, nebo nepřináší obyvatelům to, co by přinášet mohly. Často jsou to místa, na které jakoby každý rezignoval, nikdo v nich nenašel možnost profitu. Nechtěli bychom však tento projekt omezit jen na nacházení takových míst, chtěli bychom, aby se pro ně našlo reálné řešení. Ukázat, že v městském kontextu mohou i malé změny přinést velký efekt. Problém a příležitost jsou dvě strany jedné mince. Pokud máte jedno, máte i druhé. Nabízíme platformu, kde lze využít kritického pozorování našeho prostředí v jeho zlepšení. Projekt je místem, kde se mohou potkat víceré zájmy: obyvatel města, městských úředníků, architektů, umělců, mudrlantů i odborníků. Projekt nemá generovat zisk nebo bombastické sliby, má se pokusit něco změnit. Zároveň představuje i způsob, jak ukázat další kroky a možnosti při tvorbě veřejného prostoru. Pokouší se otočit klasický způsob distribuce městských zakázek a bez nároku na honorář a bez čekání na výzvu pomoci městu a okolí.“

Matúš Vallo a Oliver Sadovský

Na www.mestskezasahy.sk najdete všechny bratislavské návrhy. Naše prezentace přiblíží alespoň některé z nich.

***

Projekt Městské zásahy se na stejné bázi chystá také pro Prahu. Výstava návrhů proběhne v Centru současného umění DOX v pražských Holešovicích v termínu 12. 5. – 2. 8. 2010.
Autoři konceptu: Matúš Vallo a Oliver Sadovský (Vallo Sadovsky Architects)
Kurátor: Adam Gebrian (AG-ENT)
Produkce: Jana Kostelecká
Spolupořadatel: DOX Centrum pro současné umění

Více informací: http://ag-ent.blogspot.com/2010/02/mestske-zasahy-praha-2010.html

***

Návrhy Městských zásahů v Bratislavě

Úvodní vizualizace a obr. 01-03:

Rande na móle

re:mix architects / Katka Boháčová, Martin Berežný / www.remix-architects.sk

Nábrežná pešia zóna Starého Mesta podľa nášho názoru „nefunguje“ a to z dôvodu, že na nej prakticky neexistujú žiadne „aktívne miesta“. Je príjemné prechádzať sa ruka v ruke, ale nie niekoľko kilometrov bez impulzu. Poloha a funkcia pešej promenády je predurčená pre rôznorodé mikropriestory, ktoré ponúkajú pohyb, oddych, šport, relax, chill out, performance, exhibičné priestory. Toto leto sme si všimli, že drvivá väčšina ľudí z centra smerovala na druhý breh Dunaja, aby si ponorila nohy do piesku, pozorovala mesto, či sledovala hru svojich detí… tak ako aj my. Otázka znie, či musí existovať len T-Com pláž ako verejný mestský priestor, ktorý funguje navyše len sezónne, kam si môžme ísť sadnúť, pozorovať rieku a opaľovať sa, ale čo potom, keď je po lete…

Ústrednou myšlienkou návrhu je vytvorenie niekoľkých menších verejných priestorov „X-pointov“, ktoré by vytvorili 5 sektorov – zón, ktoré majú aktivovať jednotlivé úseky nábrežnej zóny Starého Mesta – HUDBA, UMENIE, CAMP, DIVADLO a MÓLO.

Našu pozornosť sme sústredili na Vajanského nábrežie a priestor v okolí Propeleru, ktorý má v rámci pešej promenádnej osi ťažiskovú polohu. Nachádza sa v krížení dvoch dôležitých ťahov horizontálneho promenádneho a priečneho ťahu po Mostovej ulici, začínajúceho od Národného divadla smerom k nábrežiu, nevynímajúc jeho potenciál pre prepojenie oboch brehov pešou lávkou. Zároveň je to bod prvého kontaktu pre turistov vystupujúcich z výletných lodí. Nábrežná plocha v tomto bode nie je dostatočne veľká na to, aby slúžila ako rozptylová plocha pre turistov a Bratislavčanov. Preto sme sa rozhodli zväčšiť plochu a navrhnúť „mólo“, s vyhliadkou, ako aj s odstupňovanými úrovňovými platami klesajúcimi smerom k vode. Mólo je vysunutím dreveného plata horizontálne deleného na niekoľko segmentov, ktoré sa v určitých momentoch stávajú lavičkami, hracími plochami, miestami pre reklamu, alebo expozíciu počas letnej sezóny; bary, či vianočné trhy počas zimnej sezóny. Samotný prvok móla sme pochopili ako „mestský mobiliar“, ktorý sa skladá z niekoľkých horizontálne delených segmentov a) vytláčajúcich hmotu von „lavičky“, b) vtláčajúc hmotu dnu „lôžko pre pieskoviská, trávnaté plochy, štrk“, c) vrstvenie „amfi teáter“, ktoré vytvárajú rozličné situácie, čo umožňuje rôzne kombinácie „mestského mobilného móla“.

***

Obr. 04:

Zelená línia

GutGut / Roman Halmi, Peter Jurkovič, Lukáš Kordík, Števo Polakovič, Ivan Príkopský, Katarína Beladičová / www.gutgut.sk

Cesta ako rozhranie

Pri širokom profi le sa stáva silnou bariérou, a to nielen fyzickou, ale aj psychologickou. Našou snahou je zmäkčiť silu komunikácie vložením zelene do električkového pásu. Vznikne tým kontinuálny pás zelene prebiehajúci prakticky po celom meste. Zeleň sa stáva trvalou súčasťou komunikácie. Rozpletá ju, zjemňuje jej účinok.

***

Obr. 05-06:

Fenomén schodov

Ateliér BAAR / Juraj Výboh / www.baar.sk

Terajší tvar Rudnayovho (kedysi Dómskeho) námestia vznikol počas zásahov do mestskej štruktúry, ktoré si vyžiadala stavba Nového mosta. Klinovitý priestor je vymedzený kamenným schodiskom pristavaným k telesu mosta, skrývajúcim nešťastne umiestnené technické priestory, domom na Rudnayovom námestí, ktorý bol súčasťou mestského opevnenia a domoradím ukončeným Bibianou. Násilné vsadenie nájazdu mosta do pôvodnej zástavby tu zanechalo zdeformovaný priestor so slepými zákutiami bez využitia a akékoľvek pokusy o jeho naprávanie budú viac či menej kompromisné. Len nedávno inštalovaná kamenná stena pripomínajúca niekdajšiu synagógu a pamätník obetiam holokaustu naznačujú ducha miesta, ale neriešia priestorový koncept námestia.

Rudnayovo námestie je však aj napriek svojim nedostatkom jediné priestranstvo, ktoré ponúka možnosť vnímať Dóm sv. Martina z bezprostrednej blízkosti v celej jeho výške. To je kvalita, na ktorej som postavil svoj mestský zásah. Nutnosť prepojiť dve výškové úrovne, vytvoriť predpolie mestskej dominante a dať námestiu živší charakter boli determinanty, ktoré vyústili do návrhu objektu mestských schodov špecifi ckých kvalít. Práve schody ako objekt, jasne podriadený svojej primárnej funkcii, by mohli byť nenúteným riešením tohto priestoru, tvoriacim predpolie katedrály. Samotný fenomén schodov často dopĺňa mestské dominanty a je obľúbeným prvkom viacerých veľkomiest. Mestské schody sú vyhľadávané ako miesta stretávania, krátkeho zastavenia alebo oddychu, či už obyvateľov mesta, alebo unavených turistov. Bratislave takýto prvok chýba.

Detailnejšie rozpracovanie by sa muselo popasovať so sprístupnením technických miestností pod existujúcimi schodmi, takisto s využitím nových podschodiskových priestorov a stvárnením protihlukovej pohľadovej steny telesa mosta. Tieto problémy sú však riešiteľné…

***

Obr. 07-08:

Schody do letnej čitárne

Beef / Radoslav Buzinkay, Andrej Ferenčík, Jakub Viskupič / www.beef.sk

Letná čitáreň v Michalskej priekope… priestor neobjavený hlavne kvôli zašitému vstupu cez pasáž spod Michalskej brány. Navrhujeme sprístupnenie pomocou schodov priamo z Michalského mosta.

***

Obr. 09-12:

Džungľa v meste

Beef / Radoslav Buzinkay, Andrej Ferenčík, Jakub Viskupič / www.beef.sk

Mesto na Dunaji, neopozeraná panoráma, totálna džungľa len pár metrov od historického centra, netypické miesto na aktivity pre centrum mesta… predĺženie dunajskej promenády cez Pečniansky les. Džungľu navrhujeme zachovať a promenádu viesť popri brehu rovno na Dunaji. Kontakt s biotopom je obmedzený na lokálne letmé dotyky na vybraných miestach. Promenáda nie je iba chodník, je to multifunkčný objekt, kde sa dá športovať, grilovať, či posedieť.

***

Obr. 13-15:

ba_playsight (pri Starej Vodárni)

Ijklm – students of architecture / Michal Janák, Bea Kurajová, Katarína Labáthová

Prvotným impulzom pre náš zásah bolo mierne počudovanie nad existenciou schodiska od Zámockých schodov dole k Starej vodárni. Tieto končia približne po 30 metroch v hustom poraste. Cítili sme, že toto exkluzívne miesto si priam pýta niečo viac. Lokalitou je oblasť približne medzi Bratislavským hradom a plánovanou výstavbou Vydrice. V našom návrhu sme chceli obnoviť toto spojenie a dať celému prostrediu novú funkciu. Pomocou jednoduchého modulu sme sa snažili vytvoriť interaktívne prostredie. Pozostáva z troch dielov – Y modulu a jeho variácií, vertikálnej komunikácie (schody, rampa, šmykľavka) a terás. Ti eto diely sa môžu variabilne napájať, čím vzniká komplexnejšia štruktúra. Zásah nekoncipujeme iba ako obyčajný „chodník”, ale vďaka štruktúre vetiev v poraste môže človek stále objavovať niečo nové. Na terasách ponúka fantastický výhľad, ale aj zábavu pre deti (veselých dospelých). Konštrukcia počíta s čo najmenším zásahom do vegetácie, ktorá voľne prebieha pod chodníkom.

***

Obr. 16-20:

1+1=1

at26 / Branislav Loskot, Jaroslav Takáč, Peter Kukučka, Marcel Gacho, Juraj Benko, Ján Kamenský / www.at26.sk

Dva parky. Jeden zívajúci prázdnotou (park za Prezidentským palácom). Druhý neprístupný pre verejnosť (park za Úradom vlády). Kedysi tvorili súvislý pás zelene, ktorý je dnes rozdelený „Spojnou ulicou“ na dva samostatné svety.

Naším zámerom je opätovné prepojenie oboch parkov v jeden celok pochôdznymi zelenými pásmi ponad Spojnú ulicu. Spopularizovanie a oživenie priestoru parku jeho premenou z introverta na extroverta, nahradením plného oplotenia transparentným a vytvorením nových vstupov do parku, akcentovaných čiastočným zatrávnením „Spojnej ulice“.

Navrhujeme expanziu prezidentského parku do záhrady Úradu vlády vo forme visutých premostení – „zelených tsunami“, plniacich niekoľko funkcií – funkciu komunikácie, rozšírenia zelených plôch pre relax a športové vyžitie.

***

Obr. 21-24:

Svinský kút

Beef / Radoslav Buzinkay, Andrej Ferenčík, Jakub Viskupič / www.beef.sk

Schody z Kapucínskej na Klariskú – frekventovaná pešia trasa – brána do historického mesta v dezolátnom stave. Dimenzia schodov a blízkosť mestskej knižnice ju pritom predurčuje na jedinečnú mestskú funkciu. Nezmyselnú podestu vo vrchnej časti navrhujeme prestavať na pobytové schody s vedľajšou funkciou exteriérovej letnej čitárne pre mestskú knižnicu a príležitostného kina.

***

Obr. 25-29:

Opustené hrdzavé šlepy na Dunaji

Žitňanský | Gonda architects Márius Žitňanský, Peter Gonda / www.zgarchitects.com

Súčasť aktívneho oddychu a komunikácie „obyvateľ – rieka“

Prvotný zásah

– Kultivovaný pohľad z brehu

– Posedenie na palube, v parku plnom zelene, aktívne na detskom ihrisku či na plavárni

– Ide o prvý a možno posledný kontakt s mestom

– príchod – odchod lodí

Druhotný zásah

– Aktívne využite podpalubia – prenajímateľný priestor (klubovky, workshopy, tvorivé dielne…)

Návrh

Aktívna nadstavba počas Kultúrneho leta – Lekno – DiscoPark

– Open Air Aréna – divadlo, koncert, módna prehliadka

***

Obr. 30-34:

Terasa nad mestom

GutGut / Roman Halmi, Peter Jurkovič, Lukáš Kordík, Števo Polakovič, Ivan Príkopský, Katarína Beladičová / www.gutgut.sk

Čo?

Bratislavský hrad je symbolom Bratislavy, je zástupcom jej histórie. Prechádzka zo Starého Mesta na hrad by mala byť zážitkom. Fyzické spojenie je aj napriek silnej dopravnej tepny bez konfliktov. Tejto vychádzke napriek tomu chýba iskra. V čom to je?

Staré Mesto s hradom sú v poriadku, spojenie takisto. Nechýba niečo na samotnej trase? Nie je trochu nudná, trochu zastrčená? Spojenie takýchto dvoch silných pamiatok si zaslúži viac. Oživme trasu. Aktivizujme, doprajme plnohodnotný zážitok z mesta.

Kde?

Na hrad vedú z mesta dve trasy, prvá popod Nový most, druhá od Kapucínskej. Tie sa vzájomne prepletajú smerom na hrad. Židovská a Beblavého ulica postupne ožívajú. A práve ich konce sme vytipovali ako miesta hodné aktivizácie.

Ako?

Koniec Beblavého a Zámocké schody s vyhliadkou by sa mali zaplniť životom trhu, ktorý v spojení s vyhliadkovým miestom získava jedinečnosť (zásahy B, C). Priestor pri Kostole Sv. Mikuláša je určený hlavne na vyhliadku a počíta s oddychom turistov. Priestor s potenciálom je využitý na minimum. Jeho aktivácia by urobila toto miesto príjemnejším, zaplaveným ľuďmi, plným života (zásah A). K jeho aktivácii treba miesto doplniť ďalšou pridanou náplňou. Vloženie vybavenosti do oporného múru je nenápadné, nenarúša hrad a prináša život na hradný kopec. Na novom námestí sa odohrávajú mestské aktivity: kaviareň, suveníry, trhy, divadlo, šport, detské ihrisko, skate… Staré Mesto narastá bez narušenia kontinuity.

***

Obr. 35-38:

Miesto na Dunaji

Vallo Sadovsky Architects / Matúš Vallo, Oliver Sadovský, Martin Lepej, Braňo Husárik, Peter Janeček, Dušan Chupáč / www.vallosadovsky.sk

V našom projekte sme sa usilovali využiť Dunaj nielen ako miestotvorný fenomén, alebo fyzický priestor, ktorý sa nachádza v strede Bratislavy, ale pokúsili sme sa použiť aj jeho energiu a pohyb. Na našom móle sme sa sústredili na činnosti, ktoré umožňuje prúdenie vody. Na jeho špici je umiestnená mikroturbína, ktorá pri dobrých podmienkach dokáže zabezpečiť elektrickú energiu na osvetlenie a hudobnú produkciu na plate. Na plávanie v protiprúde sme vytvorili tri „kade”, v ktorých môže plavec plávať na mieste. Ich okraj a spodok sú pod vodou zabezpečené klietkou zo sieťoviny. Treťou atrakciou je vodné lyžovanie, pri ktorom jazdec využíva protiprúd. Lyžuje v priestore na to vytvorenom, a tento priestor mu umožňuje aj pohodlný nástup a výstup z vody. Na móle sa nachádza aj malý prístav s možnosťou ukotvenia menších člnov alebo lodí. Takisto využívame „hľadisko“ – breh, na ktorom sú schody a drevené stupne na sedenie.

***

Obr. 39-42:

BA_LIK – letné pódium a výstavný pavilon

Vallo Sadovsky Architects / Matúš Vallo, Oliver Sadovský

BA_LIK pavilón od Vallo Sadovsky Architects sa nachádza na Františkánskom námestí v historickom centre Bratislavy. Je jedným z projektov Mestských zásahov, iniciatívy v rámci ktorej vyzvali mladých architektov navrhnúť realizovateľné architektonické riešenia problémov a zanedbaných miest v Bratislave veriac, že v mestskom kontexte môžu niekedy aj malé zmeny priniesť veľký efekt.

Video: http://www.vallosadovsky.sk/projekty/balik-2/

***

Obr. 43-46:

Zásahy? Námestie SNP potrebuje skôr intervencie

AA / Ján Bahna, Juraj Kurpaš, Martina Boháčová

www.bahna.sk

Bratislava nezdedila významné urbanistické kompozície, aj keď jej geomorfologické a geografické danosti vytvárajú predpoklad pre vznik atraktívnej mestskej štruktúry. Bratislavské námestia sú iba zvyškové priestory za bývalými hradbami. Ich obraz bol ďalej deštruovaný vojnami, nekoncepčnými zásahmi architektov, developerov i nedostatočnou údržbou. Pôvodná historická kultúrna vrstva bola postupne dostavaná v minulých storočiach v klasicizujúcom urbanizme. V dvadsiatych rokoch minulého storočia vstúpila do pôvodnej historickej štruktúry mesta moderna. Modernistická druhá vrstva mechanicky požierala historickú kultúrnu vrstvu. Tento proces je čitateľný v južnej časti Námestia SNP. Historické jadro je odtrhnuté od modernej zástavby centra.

Priestor námestia nepotrebuje ďalšie zásahy. Skôr potrebuje intervencie, implantácie či injekcie. Takýmito intervenciami vstupujú do mesta naše nové štruktúry, ktoré sa pokúšajú previazať historickú zástavbu s modernistickými zásahmi druhej vrstvy. Naše objekty prinášajú do priestoru novú kultúrnu vrstvu ako „parazit“ vo verejnom priestore. Prepájajú námestie SNP so starým mestom i Kamenným námestím do plynúcej mestskej krajiny. Parazitná architektúra využíva, ale neničí svoj podklad z predchádzajúcich vrstiev. Pre zabezpečenie svojej budúcnosti sa musí snažiť práve o ich prežitie.